Brigáda na Skalách pod chatkami

Posledný aprílový víkend (24. – 26. 04. 2015) sa na Kalamárke niesol v znamení prachu, potu a driny. Áno, necelý týždeň pred sviatkom práce sme ho oslávili tak ako sa patrí. Tento rok som nič nenechal na náhodu, poslal som avízo všetkým spriazneným kalamárkovským dušiam a oplatilo sa. Okrem 23 členov nášho oddielu nám prišli pomôcť chalani z banskobystrického Horoklubu aj zopár miestnych borcov z Detvy a okolia. Všehovšudy dobrých 30 prácechtivých lezcov. A to je teda už krásne a nevídané číslo. Je pravda, že čím viac hláv, tým viac kapusty a taká kopa zeleniny sa už aj ťažšie manažuje, ale nejako sme to zvládli.

Niektorí prichádzame už vo štvrtok večer, rozkladáme základňu v chate Ruženka a ešte stíhame aj čo-to poliezť. V piatok si dáme obhliadku Vrchných skál a Skál pod chatkami, pospisujeme čo treba porobiť, pridelíme dôležitosť, zhromaždíme a pripravíme náradie, nabijeme baterky do vŕtačky... Rozhodli sme sa zamerať hlavne na Skaly pod chatkami a tak Viktor s Ľudkom nelenia a už večer pobehajú popod skaly a niekoľkým zavadzajúcim konárom a menším stromom prehovoria do duše a pošlú ich kade ľahšie. Večer okolo ohňa je viac ako príjemný. Zlatistý mok zo zázračného súdka (Urpiner 12°) vyplavuje zo spomienok tie najkrajšie lezecké zážitky a spomienkový optimizmus zvyšuje obtiažnosti, predlžuje bigwally, pridáva vetru aj mrazu a blahodárne pôsobí na krásu žien. Tých v spomienkach i tých pri ohni. 

V sobotu sa ľudia začínajú trúsiť už od skorého rána (rozumej 9:00) a postupne to na skalách a pod nimi ožíva. Upravujú a budujú sa plošinky vo svahoch na nástupoch ciest, skaly sa čistia od náletovej vegetácie, najmä od machov a lišajníkov, odstraňujú sa preschnuté konáre a stromy ohrozujúce lezcov, vŕtajú sa diery na zlaňáky, zbierajú sa odpadky, sklo... Každému sa niečo ujde, každý sa čohosi chopí, pekne to odsýpa. Kto to zažil, tak vie, že najhoršia je asi kefovačka. Človek visí na sedáku, slnko mu pečie na krk, potí sa jak somár v kufri, prach má úplne všade a ruky, kŕčovito zvierajúce kartáč, natečené už pri pohľade na to "zelené svinstvo". Ako by povedala Nika: "Fuj príroda!". 

Každý bojuje statočne, vieme, že to robíme nie len pre seba, ale pre všetkých, ktorí si sem ku nám chodia zaliezť. Neskoro poobede začína "morálka" upadať, ale je to prirodzené, každý toho máme už tak akurát dosť. Kefy, čakany, lopaty, sekery, píly... šup na kopu a hybaj ešte niečo poliezť. 

Na nedeľu už hlásili zhoršenie počasia a čuduj sa svete, tentokrát im to aj vyšlo. Chcel som ešte polepiť nejaké borháky, ale dážď ma vyhnal zo steny. Nevadí, dolepíme nabudúce, diery sa nepokazia. Ďakujem JAMESu za poskytnutie zlaňákov, borhákov, lepidla i vŕtačky a veľká vďaka všetkým, ktorí priložili ruku k dielu alebo prispeli akýmkoľvek iným spôsobom. Napriek množstvu spravenej práce tu stále ostalo veeeeľa roboty, takže už teraz sa teším na stretnutie o rok! 

Autor článku: Jozef Sklenár, HO Slávia TU Zvolen