Druhý prelez ťažkého projektu Selecký X-

Prvé pokusy o prelez tejto cesty boli niekedy na jeseň 2010. Boli to len zoznamovacie pokusy , no vtedy to vyzeralo nereálne. Začiatkom roka 2011 sme sa do toho pozreli opäť, no bohužiaľ bez výrazného zlepšenia. Zlom prišiel na jeseň roku kedy som preliezol cestu Bambus na Vrchných skalách, čomu som prispôsobil aj tréning na danú cestu. Bouldering po malých chytoch bol kľúčový pre prelez cesty Bambus a ešte v deň prelezu namotivovaný úspechom som išiel skúsiť Seleckého. Na moje veľké prekvapenie sa mi ho konečne podarilo skrokovať a práve tento moment ma presvedčil o tom, že túto cestu by som mohol preliezť. Cestu som ale nechal vyzrieť.

Prišla jar 2012 a s ňou prvé seriózne pokusy v tejto pre mňa zatiaľ najťažšej ceste. Prvé pokusy prebiehali bez úspechu. To čo bolo natrénované minulý rok bolo dávno preč a prsty si museli znovu zvykať na malé chyty. Po dvoch mesiacoch v tejto ceste, keď som mal každý týždeň roztrhnutú kožu na prste prišiel ten osudný deň. Bol piatok 20. apríla išiel som po práci na Kaľamárku iba so sedákom a s tým, že možno niekoho v niečom odistím, ale nakoniec som sa nechal nahovoriť na ostrý pokus. Blížili sa mraky a nebolo veľa času. Prvý pokus znamenal pád a so strachom som pozrel na prsty či sú celé. Druhý pokus bol rovnaký a tak som sám seba presviedčal, že to už nepôjde, no moja tvrdohlavosť mi bola teraz nápomocná. Prišiel ten moment kedy sa mi podarilo znovu urobiť kľúčový boulder, teraz to len nepustiť a po ďalšom kroku som bol opäť o kúsok bližšie ku prelezu. Keď sa spustil dážď už som nemohol zaváhať cvakanie druhého istenia z vlhkej obliny ma skoro stálo pád a vážne zranenie... No podarilo sa a už len tri kroky a mám to. Po vložení lana do zlaňáku prišla veľká eufória a minútu na to aj obrovský lejak a krupobitie. Tomu hovorím prelez v hodine dvanástej ;).
Moje osobitné poďakovanie patrí predovšetkým mojej priateľke za jej podporu.

Autor článku: Jozef Nosáľ