Kalamárka bez mäkčeňa
Odkedy som prvýkrát počul slovo Kaľamárka, tak ako to je napísané, s mäkkým „ľ“, odvtedy ma to fascinovalo. Nie len pre krásnu ľubozvučnosť toho slova, ale hlavne kvôli tomu, že som to považoval za akýsi návrat k pôvodnému horolezeckému názvu lokality, ktorý sa vytratil v 90-tych rokoch spolu s režimom a aj s najslávnejšou érou Kalamárky a teraz zažíva renesanciu súvisiacu s rastúcou obľúbenosťou oblasti.
Preto bolo pre mňa doslova šokom, keď mi prednedávnom Igor Koller – jedna z najväčších postáv onej „zlatej doby“ napísal: „A ešte jedna vec. Nepíšte, prosím Kalamárka s mäkkým „ľ“, je to nesprávne a úplne to kole oči. Ja neviem, kto si ten mäkčeň vymyslel, ale je to nesprávne veľmi prosím, všade to opravte, lebo mladí si už celkom zvykajú na nesprávny názov.“
Bum! Čooooo? Vari celý život žijem v omyle?!? Hneď som kontaktoval Stana Glejduru, ďalšieho „otca“ Kalamárky. Odpoveď? „Pôvodný názov je Kaľamárka, dokonca aj kino, ktoré bolo kedysi v Detve na námestí sa volalo Kaľamárka. Všetci ostatní (aj my) používame Kalamárka... možno ešte pozrieť nejakú historickú mapu alebo na katastri v Detve.“ Hmm... Otvoril som teda ešte starú oddielovú kroniku zo 60-tych rokov od Janka Hazuchu a ľaľa ho (teraz sa možno hodí skôr „lala ho“), bez mäkčeňa!
Nakoniec to celé vyústilo do e-mailu na orgán najkompetentnejší – Jazykovedný ústav Ľ. Štúra. Ich celú odpoveď si môžete prečítať pod článkom. V skratke: vo všetkých oficiálnych dokumentoch je Kalamárka písaná tvrdo. A keď to tak teda je, tak aj my to dajme naporiadok a začnime našu „baštu andezitového lezenia na Slovensku“ volať tak ako je to správne. Chvíľu to asi potrvá kým si zvykneme, lebo zvyk je železná košeľa, nuž ale... A samozrejme, v konečnom dôsledku je to vlastne jedno. Na kráse lezenia na Kalamárke to nič nezmení, s mäkčeňom či bez mäkčeňa!
Hm, a čo taká Poľana? Či Polana? Bleee... :)
Autor článku: Jozef Sklenár